Život obyčajne neobyčajného človeka

11. 1 2009 Dnes je obyčajný deň. Som po nočnej a z nudy si začnem písať denník v elektronickej podobe. Človek keď si to spätne prečíta buď sa zabaví, alebo sa chytí za hlavu aké debility to písal a pomyslí si, že mal IQ húpacieho koníka. So sestrou sme sa dnes vybrali na návštevu ku dedkovi, leží totiž na chirurgii (má rakovinu pankreasu a keďže sa mu infiltroval nádor na tenké črev. museli to riešiť chirurgovia). Na chirurgii som ako doma, pretože tam pracujem a byť tam každý deň, či pracujem, alebo nie ma už nebaví. Čiže to bola zdôrilostná návšteva. Spolu so sestrou sme sa dohodli, že tam dlho nebudeme, tak sme sa vyhovorili, že má angličtinu a odišli sme cca po 25 min. Jasné, že nie domov ale na kávu, ako sa patrí. Po ceste domov sme mali najčastejšie miesto kávičkovania OC Galéria. Objednávali sme si kávičku a aby sme dodržiavali pitný režim, tak aj džús. Poohovárali sme svojich bývalých a aj trochu kamošov a rodinu, po vyplatení kávy sme sa s pocitom záslužnej návštevy vrátili domov. Teraz čakám na telefonát, alebo sms, ktorý/á mi oznámi, že sa uskutoční výjazd na kávičkovanie (to menej chcené) alebo, že chalan ktorý sa mi páči mi oznámi, že sa stretneme (viac chcené). Nevyvíja sa to tak, ako by som chcela. Som strašne neobsedná povaha v kuse by som len lietala po vonku s kámošmi. Len keby som si nemusela od našich požičiavať auto. Mám to obmedzené, autom môžem chodiť do práce, vybavovať si veci alebo robiť taxikára mamine a sestre a sem tam na nejaký denný výjazd ako káva (vykecávačka) u kamošky. Čo dodať je to ťažké. Ani v láske sa mi nedarí tak ako by som chcela. Žiadny vážny vzťah sa nerysuje. Až ma chytajú depresie. Mala som super šrácka povahovo na nezaplatenie, ale ukončila som to z dôvodu neuspokojenia niektorých potrieb, bol v tom otrasný a teraz nepreháňam. Riešila som to tak, že som si na posteľové scenérie našla druhého, ktorému to len vyhovovalo. Čiže, povahovo na nezaplatenie šrácka som pustila k vode, aby som mu nespôsobila strašnú traumu. Bol z toho hotový. Myslím , že to bolo takto lepšie ako byť klamaný. S Pánom posteľové scenérie som chcela poriešiť niečo viac, ale vôbec o to nestál. Tak čo čert nechcel, poslala som ho tiež do teplých krajín. No a opäť som niekoho našla, s ktorým to podľa mňa tiež vyzerá asi na hov.. . Keď som s ním pripadá mi to pekné, ale ako náhle odídem už sa mi poriadne ani nevie ozvať. Niekedy sa cítim ako keby som ho musela k stretnutiu donútiť. Dnes som mu písala sms, či si ma zaradil do dnešného programu a odpoveď? " áno ale idem s bratom ku kamosovi. sme sa slubili dam ti vediet ked skoncim ale moze byt ze tam aj ostanem pa". Takže čo z toho vyplýva? Že s vami ráta ako s poslednou možnosťou. No a, že človek má mať pekný deň, keď vás niekto nepriamo odmietne, niekto na kom vám záleží. No nič idem oxidovať ďalej asi ho vydesím ďalšou sms. Hm, ale čo mu mám napísať, aby to nevyznelo ako vnucovanie? Vidím to tak, že asi budem trpezlivá a počkám kým sa neozve on sám. Zajtra už ide na 2 týždne preč, zase nič z toho. Uznajte nemá mať človek depresie, keď chce niečo, alebo niekoho kto ho ma na saláme? MÁ ! Nakoniec mi to nedalo a musela som mu napísať. V znení či to má význam. Ako každý chlap to uhral na to, že má toho veľa a že sa nemám báť všetko bude v poriadku. Tak ja trpiteľka to nejak vydržím. Uvidíme čo bude ďalej. No s kamošmi sme sa dohodli na pol deviatu, čiže mám ešte jednu celú hodinu k dobru. S mp3 v ušiach, v ponožkách a dlhom tričku, pod ktorým sa skrývajú biele tangá a červená podprsenka sa budem venovať písaniu ďalej. Dochádzajú mi slová. Keď prídem domov, tak vám objasním ako prebiehalo stretnutie alias káva , na ktorej budem ja, mojej naj kamošky brat bankový podvodník "BP" (keďže ona už v podstate býva so šráckom a nemá čas) škoda 120 jej bratranec a kamoš, ktorého pomenujem 555 podľa jeho špz-tky, hehe totiž nič lepšie mi nenapadlo. Stretnutie sa konalo tak ako sa dohodlo. Došli sme do nášho jedného z obľúbených podnikov objednali kávu a niečo na zapitie kávy. Kombinácia traja muži a jedna žena je strašná kombinácia. Chlapci si rozumeli ako vždy, pretože konverzovali o autách a ja ? Ostala mi len plazma čo bola umiestnená rovno nad vchodom do miestnosti, čiže mala som prehľad o tom aké pesničky dávala jedna nemenovaná hudobná televízia a o tom kto vchádzal a vychádzal. Fakt zábava, ale vždy lepšie ako sedieť doma a magorieť s filmov aj s reklám, ktoré práve bežia v telke. Tento deň sa mi zdal strašne dlhý a nesprávne využitý, ale lepšie takýto ako žiaden.