Život obyčajne neobyčajného človeka

18. 1 2009 Ďalší deň obyčajne neobyčajného človeka. Nedeľa ako každá iná. Bola som strašne unavená zo sobotňajšej služby a z piatkového ponocovania. Naši (rodičia) sú pobožnejší, tak ako sa patrí boli v kostole. Jasné moja osoba kostol nemusí. Po príchode z kostola ma našli v posteli. Nejak sa mi proste nechcelo. Samozrejme mi vynadali, že som pohan. Na svoju obhajobu som im odvrkla, že aký to ma zmyslel (návšteva kostola)ak tam nechcem byť? Žiaden! Trošku sa zkľudnili a šli variť obed =o)). Mala som takú, lenivú nedeľu. Z postele som sa vymotala asi o jeden na obed, aj to som bola ako s mechom udretá. Naobedovala som sa, poupratovala kuchyňu a zabíjala som čas na internete. Poobede ma presvedčila sestra na takú menšiu zdravotnú prechádzku. Strašne sa mi nechcelo ale prekonala som sa. Bola totiž dosť veľká zima. Naobliekali sme sa, teda aspoň sestra, ja len tak mierne. Vonku práve bol čerstvo napadaný sneh. Všade bolo pekne bielo. Prechádzali sme sa asi trištvrť hodiny. Po príchode domov som si sadla pred tv a ako obvykle nič v nej nešlo tak som len prepínala ako zmyslu zbavená. Na to mi prišla jednoduchá sms od Pána "BP": "Káva?". Spätne som mu poslala sms "Kedy?". Odpoveď " O pol deviatej". Na toto som čakala celý deň. Je to ako vykúpenie. Mala som čas asi hodinku aj niečo. Tak som sa šla prichystať. Umyla som si vlasky, vyfúkala svoje kučierky, obliekla sa a urobila make up (heh vydaril sa mi, musím sa pochváliť). Vybrali sme sa na kávu. Opäť, čo opäť? Ako vždy. Traja chlapi a ja. Vymietli sme asi 3 podniky a potom sme šli domov. Vypila smo tri kávy, tak si viete predstaviť,že sa mi "chcelo" spať. Asi do jednej som pozerala tv. Šla som si potom ľahnúť, možmo by som aj zaspala, ale rozbolel ma zub, tak som sa prehadzovla až do rána. Asi tak o piatej som potom zaspala ako sa patrí.