Život obyčajne neobyčajného človeka

Dni 14, 15. 1 boli ničim nezaujímavé dni. Neudialo sa nič. Cez deň som lietala niekde po meste a robila domácepráce a ečer sedela pred telku a sledovala s vytreníím kriminálky. 16.1 2009 bol celkom vydareý deň. no som bola s babkou v banke, aby vymenila peniaze za eurá. Neskôr okolo obedu sme tri ruže (mama, sestra a ja) šli na rirtuálny nákup.Rituálny preto, lebo kadžý týždeň vo štvrtok alebo v piatok sa uskutočňuje tento nákup. Po príchode s únavného nakupovania sme sa so sestrou začali chystať na hokej. Chceli sme byť fešandy. No nielen kvôli hokeju, aj kvôli diske. Totiž to som sa s kolegyňami dohodla, že sa pôjdeme zabaviť. Bola som tomu celkom rada až pokiaľ mi nezavolala vrchná sestra, že v sobotu budem pracovať ráno, namiesto kolegyni, ktorá ochorela. No nič to, aj tak ma to neodradilo. Strašne som sa tešila na akciu. O pol piatej sme sa so sestrou vyrazili na hokej. Samozrejme ako vždy, parkovacie miesto sme hľadali na verím Boha ale našli sme. Kopec ľudí rozpravajúcich sa o stávkach, pomaly kráčali k Steel aréne. Hrali sme zápas s Liptovským Mikulášom. Zo začiatku hokej vyzeral dosť zúfala ale neskôr bola aj sranda. Vyhrali sme KE 4 : 1 LM. Po hokeji sme si šli so sestrou hopať na jednu taku rýchlejšiu kávu, lebo sme mali čas. Potom sme šli na disku, kde nás čakalo pár mojích kolegyň. Môže povedať , že tie, ktoré sme tam boli sme sa statočne zabavili. Niektoré si tam zbalili fešných chlapou =o)). Najhoršie na tej akcii bolo, že a ešte 2 kolegyne sme mali robiť v sobotu celých 12 hodín. Tak sa mi nechcelo odtiaľ odchádzať, ale šla som asi o pol druhej ráno. O druhej ráno som už ležala v posteli. Nastavila som si budík na piatu a zavrela oči a spala. (17.1) Keď mi ráno zvonil budík necítila som sa až taká unavená, ako v robote. V ten deň som vypila asi 4 kávy a 2 energetické drinky. Bolo strašne veľa roboty. Po príchode domov som málinko zjedla a odpadla som už len do postele. Ale neľutujem,že som bola. Tak pekný deň čitateľom prajem.